Než začneš čítať
Príbeh sa dotýka pocitu zbytočnosti a nízkej sebahodnoty. Čítaj, keď na to máš priestor.
Kontext
Pri meditácii, ktorá sa dotýka hlbších vrstiev, na mňa niekedy doľahne pocit zbytočnosti – pocit, že som úplne zbytočná a nič neviem robiť.
Scéna
Nedávno večer, počas meditácie, na mňa tento pocit doľahol znova. Nezbadala som, čí presne to bol hlas — len prišiel, silný a jasný: „som zbytočná pre tento svet.“ Poplakala som si. Meditácia mi vytiahla vzorec.
Uvedomenie
Keď som sa pýtala samej seba, odkiaľ ten pocit pochádza, neviem to spojiť s jedným konkrétnym momentom. Bolo to postupné — súdiace, odsudzujúce, hodnotiace pohľady od učiteľov, spolužiakov, môjho otca. V škole som neexcelovala, doma som nebola podľa predstáv. Niekde v tomto všetkom som stratila vlastnú identitu.
Môj pohľad teraz
Tento vzorec je zvedomený — viem, že je to hlúposť, viem, odkiaľ sa berie. Ale ešte ho nemám spracovaný. Vracia sa mi pri únave, strese, aj pri meditácii, keď sa otvárajú hlbšie vrstvy. Neviem to zatiaľ uchopiť, ale viem to pomenovať — a to je zatiaľ môj krok.
Prepojenie so vzorcom
Toto je presne to, čo sa deje, keď človek dlhodobo dostáva posolstvo, že nie je dosť — nie z jedného zdroja, ale z mnohých strán naraz. Vzniká z toho pocit vlastnej zbytočnosti, ktorý sa neviaže na jeden konkrétny moment, ale usadí sa niekde hlboko a vynára sa, keď sme najzraniteľnejší — unavení, v strese, alebo keď si dovolíme ísť do seba hlbšie.
ČO SI Z TOHO ZOBRAŤ
Nie každý vzorec treba mať hneď „vyriešený“, aby mal zmysel ho pomenovať. Niekedy je prvým krokom len uvedomiť si: „toto nie je pravda o mne, toto je len ozvena hlasov, ktoré som kedysi počula príliš veľa krát.“
Reflexia z vlastnej skúsenosti, nie odborná rada.
Spoznávaš tento vzorec u seba?
Pridaj komentár